Aby sa deti nebáli prísť domov

S blížiacim sa koncom školského roka cítime na našich linkách pomoci výrazný nárast napätia. Čoraz viac mladých ľudí sa na nás obracia so strachom z toho, čo ich doma čaká. Boja sa, že nenaplnia očakávania, že sklamú svojich rodičov alebo že nebudú dostatočne dobrí. Ich najväčší strach nie je z trestov – s tými sa nejako vyrovnajú. Boja sa, že zlyhali. Boja sa, že niekoho sklamali.

Aby sa naše deti nebáli prísť domov, je dôležité, aby sme ako rodičia a dospelí vedeli reagovať s porozumením a pokojom. Reakcie, ktoré volíme, môžu zásadne ovplyvniť ich vzťah k sebe samým aj k škole. Preto prinášame niekoľko odporúčaní, ako im v tomto náročnom období pomôcť.

V prvom rade je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie. Deti a mladí ľudia sa nám otvoria len vtedy, keď cítia rešpekt a prijatie. Ak chceme vedieť, čo prežívajú a s čím zápasia, potrebujú cítiť, že ich budeme počúvať bez hnevu a výčitiek. Neobviňujme ich, nevyhrážajme sa, netrestajme. Namiesto toho sa s nimi zhovárajme a snažme sa spolu nájsť riešenie. Možno sa s niektorými známkami ešte dá niečo robiť, ale aj ak nie, stále to nie je koniec sveta.

Sústreďme sa na posun, nie na zlyhanie. Naše deti budú v živote zažívať rôzne sklamania. Je dôležité, aby sa naučili, ako ich prekonať, poučiť sa z nich a ísť ďalej. Práve v takýchto chvíľach môžeme byť pre ne oporou, nie sudcom.

Myslime tiež na to, čo deti v tejto situácii potrebujú. Tresty často nikam nevedú – sú pre deti bolestivou skúsenosťou, ktorá v nich posilňuje pocity viny, krivdy a naučenú bezmocnosť. Namiesto hľadania vinníka skúsme hľadať skutočné príčiny. Nesúďme hneď, že za všetko môže mobil, počítač alebo kamaráti. Pýtajme sa, počúvajme, buďme prítomní – možno ich niečo trápi a nevedia si s tým rady.

Za známkami, ktoré nám nie vždy urobia radosť, sa môže skrývať množstvo emócií. Deti môžu cítiť, že nesplnili očakávania, môžu sa báť našej reakcie, pociťovať zlyhanie, hnevať sa na seba alebo na školu. Môžu byť unavené, vyčerpané a frustrované. A najmä – môžu nechcieť nás sklamať.

Koniec roka je obdobím, kedy napätie vrcholí. Deti prichádzajú domov s poslednými známkami a často sa boja, ako zareagujeme. V strachu sa môžu začať skrývať, klamať, alebo si vytvárajú obranné postoje a idú do útoku. Je to ich spôsob, ako sa chrániť pred odmietnutím či sklamaním.

Pomôžme im namiesto toho cítiť prijatie. Dajme im najavo, že známka nie je meradlom ich hodnoty. Buďme tu pre nich – nielen keď sa im darí, ale najmä vtedy, keď zažívajú neúspech. Vďaka tomu sa nebudú báť prísť domov. A práve to je niekedy ten najväčší úspech.