Samosprávne kraje budú súčasťou prípravy budúcich eurofondov, zároveň upozorňujú na rastúce náklady v sociálnej oblasti

Zhromaždenie združenia SK8 zasadlo vo štvrtok 18. júna 2026 v Čachticiach, kde rokovanie hostil trenčiansky župan Jaroslav Baška. Predsedovia krajov sa zamerali na problematiku dlhovej brzdy, prípravu nového eurofondového obdobia, cenovú reguláciu autobusových staníc aj rastúce náklady v sociálnej oblasti.

Hlavným bodom rokovania bola príprava Národného a regionálneho partnerského plánu (NRPP) na roky 2028 – 2034, ktorý určuje, ako sa budú na Slovensku využívať eurofondy po roku 2027. Županka a župani diskutovali o potrebe ich silnejšieho zapojenia pri nastavovaní priorít aj za účasti Ladislava Šimka, splnomocnenca vlády SR pre NRPP. Vítame preto, že všetkých osem samosprávnych krajov je zastúpených v tzv. platforme pre NRPP, ktorá má kľúčovú rozhodovaciu právomoc. „Rovnocenné zastúpenie krajov v platforme pri príprave nového programového obdobia je dôležitým krokom, no rovnako dôležité bude rešpektovať princíp participácie tak, aby sa ich návrhy a priority premietli aj do konečnej podoby Národného a regionálneho partnerského plánu,“ uviedol predseda SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Ďalšou témou boli riziká platného ústavného zákona o tzv. dlhovej brzde. Súčasné nastavenie znemožňuje samosprávnym krajom zostavovať reálne rozpočty zabezpečujúce financovanie základných verejných služieb. Problémom je aj to, že v praxi nie je možné využiť tzv. únikovú klauzulu, ktorou argumentuje predseda vlády SR, keďže platná legislatíva neumožňuje jej aplikáciu v rokoch 2026 ani 2027. Kraje sa dostávajú do situácie, keď si musia vybrať medzi zostavením nereálneho rozpočtu a porušením ústavného zákona. Obe možnosti sú neprijateľné a dlhodobo neudržateľné. Preto opätovne žiadame zmenu ústavného zákona tak, aby sa pravidlá tzv. dlhovej brzdy na samosprávy nevzťahovali.

Predsedovia samosprávnych krajov sa venovali aj cenovej regulácii vstupov na autobusové stanice. Hoci túto kompetenciu už kraje majú, narážajú na legislatívny nesúlad medzi ministerstvami – aktuálne chýba platná definícia minimálnych štandardov autobusových staníc, ako aj mechanizmus na reguláciu neprimeraných cien vstupov na nedostatočne vybavené stanice. V praxi tak dochádza k situáciám, keď sú z verejných zdrojov podporované aj zariadenia s nízkym štandardom služieb. „Bez jasných pravidiel nie je možné účinne chrániť verejné financie a zabezpečiť férové podmienky pre dopravcov. Z toho dôvodu budeme žiadať ministerstvo financií nastaviť jednotný metodický rámec cenovej regulácie. Našim cieľom je zlepšiť podmienky pre cestujúcich,“ doplnil podpredseda SK8 a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška.

V neposlednom rade župy upozornili na návrh nariadenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na výrazné zvýšenie finančného príspevku na prevádzku pre zariadenia neverejných poskytovateľov sociálnych služieb už od roku 2027. “Avizovaný medziročný nárast príspevkov o 7 až 25 % vytvorí ďalší tlak na župné rozpočty bez toho, aby mali zabezpečené dodatočné zdroje, nakoľko daňové príjmy krajov narastajú o ďaleko nižšie percento. Kraje si v takejto miere nemôžu dovoliť zvyšovať zdroje ani pre vlastné župné organizácie. Žiadame preto ministerstvo práce, aby sa opätovne začalo zaoberať spravodlivým financovaním sociálnych služieb,” uviedla predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.