AI ako terapeut? Ilúzia bezpečia môže skôr uškodiť, než pomôcť

Umelá inteligencia vstupuje čoraz viac do našich životov. Pre mladých ľudí nie je len nástrojom na učenie či hľadanie informácií – stáva sa aj poslucháčom, dôverníkom či dokonca zdrojom pocitu opory. Vznikajú aplikácie a platformy, ktoré ponúkajú rozhovor s AI terapeutom.
Prečo sa AI na prvý pohľad javí ako bezpečný priestor
- vždy odpovie,
- nikdy nesúdi,
- je dostupná nonstop,
- nekladie nároky ako reálni ľudia.
Pre človeka v kríze to môže pôsobiť ako veľká úľava. Hovoriť s algoritmom je jednoduchšie než s človekom, pretože nehrozí odmietnutie, výsmech ani posudzovanie.
Kde je problém
AI pôsobí presvedčivo – vie napodobniť empatiu, klásť otázky či ponúkať rady, ale:
- necíti – nemá vedomie, nevie ľúbiť ani súcitiť,
- nenesie zodpovednosť – za rady, ktoré poskytuje, nezodpovedá,
- nerozumie riziku – nedokáže odhaliť sebapoškodzovanie či samovražedné myšlienky,
- nevidí celý obraz – nevníma neverbálne signály ani kontext, ktorý je v terapii kľúčový.
To znamená, že hoci môže poskytnúť ilúziu bezpečia, v skutočnosti môže prehlbovať izoláciu a viesť k väčšej osamelosti.
Čo môže pomôcť
Umelá inteligencia môže byť užitočným nástrojom – napríklad pri psychoedukácii, orientácii v kríze či ako prvý krok, keď mladý človek nemá odvahu hovoriť s niekým naživo. No nikdy nemôže nahradiť skutočného terapeuta.
Skutočná terapia stojí na vzťahu, dôvere, empatii a schopnosti reagovať na individuálne potreby človeka. To algoritmus nedokáže.
Ako k tomu pristupuje IPčko
Odborníci a odborníčky v IPčku tému AI s mladými ľuďmi otvárajú.
- Nesúdia, ale snažia sa pochopiť, prečo je pre nich AI dôležitá.
- Pomáhajú pomenovať potreby, ktoré si mladí prostredníctvom AI napĺňajú.
- Spolu hľadajú cesty, ako tieto potreby uspokojiť v reálnych vzťahoch.
Pomoc existuje. Tvoríme ju spolu – anonymne, bezplatne, nonstop - smetu@ipcko.sk.