Ako zvládnuť vysvedčenie s pokojom

Končí sa školský rok. Pre niektoré deti to znamená radosť, úľavu, dokonca hrdosť. Pre iné však môže byť vysvedčenie spúšťačom strachu, úzkosti alebo hanby. Nie kvôli samotným známkam, ale kvôli reakciám, ktoré doma očakávajú. Práve tie majú často oveľa väčší dopad než hodnotenie na papieri.

Skúsme sa v tomto období pozrieť na deti nielen cez čísla, ale najmä cez vzťah. Vysvedčenie by nemalo byť dôvodom, prečo sa dieťa obáva prísť domov.

Tresty nefungujú

Tresty nie sú účinný výchovný nástroj, pretože namiesto motivácie spôsobujú posilnenie pocitu zlyhania, narušenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, boj o moc, namiesto spolupráce, či pokles vnútornej motivácie, ktorá je kľúčová pre akýkoľvek osobný rast.

Mnohé deti sa potom nesnažia zlepšiť si známky preto, že chcú niečo zvládnuť, ale preto, aby „nemali problém a rodičia ich mali radi“. A to je veľký rozdiel.

Spolupráca namiesto hodnotenia

Keď dieťa príde domov so známkami, ktoré nás prekvapia alebo zaskočia, je dôležité sa na chvíľu zastaviť. Nielen preto, aby sme si premysleli, čo povieme, ale najmä preto, aby sme situáciu nevnímali ako problém, ale ako príležitosť na rozhovor, na porozumenie, na spoluprácu.

Skôr než sa pustíme do hodnotenia, položme si otázku: Sú tie známky naozaj taká „katastrofa“? Alebo sú len iné, než sme očakávali? A čo vlastne chceme, aby si z toho naše dieťa odnieslo?

Namiesto výčitiek či kritiky sa môžeme skúsiť spýtať:

• „Ako sa ty cítiš s týmto vysvedčením?“
• „Čo ti robilo najväčšie ťažkosti?“
• „Kde by si chcel/a niečo zmeniť?“
• „S čím by si potreboval/a pomôcť?“

Tieto otázky dávajú dieťaťu priestor premýšľať, hovoriť, cítiť sa vypočuté. A nám dávajú možnosť pochopiť viac, než len číslo na papieri.

Spolu potom môžeme hľadať riešenia. Nie z pozície kontroly, ale partnerstva. Čím konkrétnejšie a realistickejšie tie kroky budú, tým väčšia je šanca, že ich dieťa zvládne a nebude ich vnímať ako ďalší tlak.

Nepotrebujeme byť dokonalí rodičia. Stačí, ak budeme pre svoje deti spoľahliví, zrozumiteľní a ochotní počúvať. Vzťah, ktorý tým budujeme, má oveľa väčšiu hodnotu.

Ako podporiť motiváciu?

Motivácia nie je o tom, že niečo sľúbime, keď sa dieťa „polepší“, ani o tom, že mu niečo vezmeme, keď sa mu „nedarí“. Tieto vonkajšie stimuly môžu síce krátkodobo zafungovať, ale nestoja na vnútornom presvedčení. Skutočná motivácia vyrastá zo zmyslu, bezpečia a uznania. Z pocitu, že to, čo robím, má hodnotu. Že tomu rozumiem. A že niekto verí, že to zvládnem.

Jedna z najúčinnejších vecí, ktoré môžeme pre motiváciu dieťaťa urobiť, je prizvať ho, aby bolo súčasťou riešenia. Namiesto toho, aby sme mu povedali čo má robiť, sa môžeme spýtať: „Ako by si to chcel/a skúsiť? Čo ti fungovalo minule?“ Keď sa dieťa zapojí do hľadania riešení, stáva sa spoluautorom. A to je silnejšie, než akýkoľvek tlak zvonku.

Rovnako dôležité je pomáhať deťom vidieť to, čo im ide, nielen to, kde zlyhali. Všetci máme oblasti, v ktorých sa cítime silní, a iné, kde bojujeme. To platí aj pre deti. A je úplne v poriadku, že im niektoré predmety alebo situácie „nesedia“. Ani my, dospelí, nevynikáme vo všetkom. Priznať to deťom nie je slabosť, ale forma blízkosti.

Veľmi povzbudivé môže byť aj jednoduché, ale úprimné gesto, ktorým dáme dieťaťu najavo, že jeho hodnota nezávisí od výkonu. Že sme naň hrdí aj vtedy, keď niečo pokazí, alebo keď niečo nezvládne podľa očakávaní. Práve tieto momenty rozhodujú o tom, či sa dieťa naučí si skutočne veriť alebo sa bude len snažiť zapáčiť.

A najmä neporovnávajme deti s inými. Každé dieťa má svoj rytmus, svoju osobnosť, svoje silné aj slabé stránky. Porovnávanie často nevedie k rastu, ale k hanbe, ktorá ticho nahlodáva sebavedomie a chuť skúšať znova.

Deti sa učia viac samé o sebe cez pohľad, ktorý im nastavujeme. Dajme im pohľad, v ktorom sa môžu vidieť ako dosť dobré. Aj keď im veci nejdú dokonale. Možno práve vtedy najviac potrebujú vedieť, že sú pre nás dôležité presne také, aké sú.

Vysvetlite, prečo na tom záleží

Ak vám záleží na tom, aby vaše dieťa malo lepšie výsledky, povedzte mu prečo. Pomôžte mu pochopiť, čo mu to v živote môže priniesť. Nie preto, že si to „vyžaduje systém“ alebo že „to tak má byť“, ale preto, že sa mu ľahšie pôjde životom, ak bude vedieť premýšľať, komunikovať a učiť sa z vlastných chýb. Ukážte, že vám ide o jeho budúcnosť, nie len o známky.

A hlavne…

Hodnota vášho dieťaťa nie je definovaná vysvedčením. Nepodmienená láska a bezpečný vzťah sú dôležitejšie, ako akýkoľvek výkon. A práve vzťah je to, čo deti drží nad vodou aj v ťažkých obdobiach.

Povedzte im to. A nezabudnite na to ani vy.