Biológia vzrušenia – nová výstava vo Vlastivednom múzeu v Galante

Pamätnú putovnú výstavu pri príležitosti 100. výročia narodenia Hansa Selyeho pripravili Podunajské múzeum v Komárne, Maďarské národné múzeum - Múzeum histórie medicíny Semmelweisa v Budapešti, Múzeum Györgya Klapku v Komárome v roku 2017. Výstava pod názvom Biológia vzrušenia podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali.

Hans Selye bol jedným z mála velikánov modernej biológie. Geniálne intuitívny vedec bol obdarený obrovskou energiou a pozoruhodnou schopnosťou syntetizovať viaceré predstavy. V posledných štyridsiatich rokoch svojho života sa venoval nepretržitému skúmaniu nešpecifických chorôb a obrovskej téme starnutia. Vďaka svojej vynikajúcej pozorovacej schopnosti, originálnemu spôsobu myslenia a veľkolepým predstavám, kontrolovaným prísnymi výskumnými metódami, umiestnil vzťah človeka a jeho okolia do úplne novej perspektívy, rovnako ako aj mechanizmy, ktorými sa organizmus prispôsobuje zmenenému prostrediu.

Výstava pod názvom Biológia vzrušenia potrvá do 2. februára 2019 vo Vlastivednom múzeu v Galante.

 

 

O živote Hansa Selyeho

Hans Selye, jeden z najvýznamnejších vedcov 20. storočia v oblasti medicíny, sa narodil vo Viedni 26. januára 1907. Pochádzal z lekárskej rodiny, jeho otca Dr. Huga Selyeho v roku 1909 prevelili k posádke do Komárna, tu už pôsobil ako primár. Hans Selye získal základné a stredoškolské vzdelanie v Komárne, kde maturoval v roku 1924. Svoje pokusy na potkanoch začal už ako študent gymnázia. V roku 1924 sa zapísal na lekársku fakultu Nemeckej univerzity v Prahe. Niekoľko semestrov absolvoval aj na fakulte medicíny na parížskej a  rímskej univerzite. Doktorát z medicíny a z chémie získal na Nemeckej univerzite v Prahe a krátky čas tu aj pracoval ako asistent v Ústave patológie. V roku 1931 Hans Selye cestoval do Ameriky s Rockefellerovým štipendiom, dostal sa na McGillovu univerzitu v Montreali, kde čoskoro pôsobil ako prednášateľ biochémie, neskôr ako odborný asistent. V roku 1941 sa stal profesorom na katedre histológie. Od roku 1945 do roku 1976 bol riaditeľom Inštitútu pre medicínsky a chirurgický výskum Montrealskej univerzity  a zároveň bol počas desiatich rokov aj všeobecným poradcom armády USA pre chirurgiu. Po odchode do dôchodku až do svojej smrti (1982) pracoval ako predseda novozaloženého Medzinárodného inštitútu pre stres v Montreali. 

 

Vlastivedné múzeum v Galante