Nie je žiadnym tajomstvom, že dejepis bol pre väčšinu z nás neobľúbeným predmetom. Obsahuje príliš veľa dátumov, mien, udalostí. Kto si to má všetko zapamätať, načo nám to v budúcnosti bude….? A z dávnej minulosti zaujme najskôr Sumerská ríša, Mezopotámia či Egypt so svojimi pyramídami, faraónmi, bohatstvom nálezov a najmä možnosťou si tieto pamiatky ako turista aj pozrieť…
Autor Róbert (Viktor) Němeček upriamil svoj pohľad oveľa hlbšie do minulosti. Do čias, kedy ľudstvo nepoznalo písmo a kedy významným komunikačným prostriedkom bol symbol či celý obraz – maľba, rytina. Náš dávny predchodca, mnohými ešte stále považovaný za primitívneho poločloveka, zodvihol pred 90 0000 rokmi po prvý raz hlavu na juhu Afriky, aby sa potom dal na pochod tisícročiami, pokým neosídlil celý vtedajší svet. Celé generácie v rôznom stupni vývoja a poznania zanechali na stenách dedičstvo, ktoré od prvých chvíľ jeho objavenia vyvoláva mnohé otázniky, spojené aj s jeho datovaním. V útrobách jaskýň, na skalných previsoch či vo voľnej prírode defilujú najmä zvieratá, v menšej miere ľudia či predmety symbolického charakteru, predovšetkým rituálno-náboženského významu. Podobne ako Zdeněk. Burian objavil pre nás svet dinosaurov, upozornil nás Robert (Viktor) Němeček na polozabudnutý svet jaskynných malieb. Nie že by sme o nich nič nevedeli, ale v takejto forme a rozsahu sa nám otvára nový zorný uhol na umelecké počiny praveku.
Róberta Němečka zaujali predovšetkým zvieratá, ktoré na jeho plátnach vystupujú samostatne, bez reálneho okolia z pôvodnej lokality. Vzdáva tak hold pravekým umelcom, ktorí neraz zjavne v pološere, za svitu fakieľ alebo celkom v tme zobrazovali vtedy žijúce zvieratá, ciele ich lovu a nádej na prežitie. Mamuty, býky, levy, jelene, bizóny a ďalšie pútajú pozornosť nielen svojou farebnosťou, ale predovšetkým dokonale odpozorovanou líniou ich tela. Typický hrb mamuta, rohy bizóna či nosorožca, charakteristické držanie tela pri skoku, v kľude či v strehu svedčia nielen o schopnosti pravekých tvorcov ich zobraziť vtedy dostupnými prostriedkami, ale aj cite pre „podklad", neraz využívajúc nerovnosti stien. R. Němeček prešiel virtuálne celý svet, aby transformoval najznámejšie ale aj najnovšie objavené vyobrazenia zvieracej ríše do svojich plátien. Európske lokality, najmä francúzske a španielske, dopĺňa o africké, ázijské, austrálske či juhoamerické, poskytujúce pohľad na diela z obdobia paleolitu až po koniec doby bronzovej.
Takmer 120 obrazov púta pozornosť akcentom na detail, rozmanitosť druhov a časový diapazón, v ktorom originály vznikli. Prostredníctvom nich putujeme tisícročiami a spoznávame odkaz našich predkov, ktorý sa stal svetovým kultúrnym dedičstvom. Plátna boli v okresanom množstve vystavené v Galérii Bolka Polívku v Olšanoch (cca 50 plátien) v roku 2012 a v januári 2013 dopĺňala kolekcia 40 plátien výstavu Múzea v Ústí nad Labem s názvom „Obři pravěku". Takto ucelenú a uzavretú kolekciu teda vidia návštevníci Západoslovenského múzea po prvý raz.
PhDr. Ľubomír Novotný, PhD. (príhovor v katalógu výstavy)
Výstava Róberta (Viktora) Němečka Paleoart bude trvať v Západoslovenskom múzeu v Trnave od 17. 1. do 17. 3. 2014
01.03.2021 - Článok
21.05.2021 - Článok
12.12.2013 - Článok
25.06.2021 - Článok
25.06.2021 - Článok
12.12.2018 - Článok
17.02.2024 - Článok
06.07.2020 - Článok