Trnavský kraj potvrdil, že kultúra je jeho prioritou. Rok 2025 priniesol historické investície, silné gestá aj ochranu hodnôt

Trnavský samosprávny kraj aj v roku 2025 systematicky potvrdzoval, že kultúra patrí medzi jeho dlhodobé priority. V čase, keď štátna kultúrna politika čelí kritike za nestabilitu, podfinancovanie a politické zásahy do nezávislosti kultúrnych inštitúcií, kraj investoval do infraštruktúry, ochrany pamäti, rozvoja kultúrnych inštitúcií aj podpory hodnôt slobody a demokracie.

„Rok 2025 opäť ukázal zásadný rozdiel medzi tým, ako ku kultúre pristupuje štát a ako k nej pristupujeme my, v Trnavskom kraji. Kým štátne inštitúcie dlhodobo zlyhávajú v systematickej podpore kultúry, oslabujú jej financovanie a politickými zásahmi ohrozujú jej nezávislosť, my považujeme kultúru za jednu zo strategických priorít rozvoja kraja. Kultúra nie je luxus ani nadstavba. Je základom identity, slobody a kritického myslenia spoločnosti. Aj preto sme v roku 2025 investovali do modernizácie našich kultúrnych inštitúcií, do ochrany pamäti, ale aj do jasných verejných postojov na obranu slobodnej tvorby. Trnavský kraj bude aj naďalej stáť pri kultúre, pri jej ľuďoch a pri hodnotách, ktoré z nej vyrastajú,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Jedným z najvýraznejších projektov roka je začiatok komplexnej modernizácie Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci. Projekt s celkovým rozpočtom presahujúcim 10 miliónov eur postupne premení zastaraný areál na moderné centrum spájajúce vedu, kultúru a vzdelávanie. Prvá etapa, financovaná z eurofondov, odštartovala už v roku 2025 a prinesie nové návštevnícke centrum, výstavné priestory, pavilón vedy aj bezbariérové riešenia.

Významnou investíciou do zázemia profesionálnej kultúry je aj rekonštrukcia zadného traktu Divadla Jána Palárika v Trnave. Najväčšia obnova v histórii divadla výrazne zlepší pracovné podmienky hercov, herečiek aj technického personálu a vytvorí dôstojné zázemie pre tvorbu divadla 21. storočia. Rekonštrukcia nadväzuje na predchádzajúce investície kraja do obnovy fasád a interiérov divadla.

Kraj pokračoval aj v záchrane technických pamiatok. Zrekonštruovaný vodný kolový mlyn v Tomášikove sa po obnove a dobudovaní návštevníckeho centra stal živým miestom kultúrno-vzdelávacích aktivít a novým bodom na mape kultúrneho turizmu južnej časti kraja. Projekt prepojil ochranu dedičstva s rozvojom regiónu a cezhraničnou spoluprácou.

Rok 2025 priniesol aj ďalší krok v modernizácii župných knižníc. V Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave bolo po rekonštrukcii otvorené nové oddelenie beletrie a čitáreň.  Symbolickým rozmerom bola aj inštalácia Ukrajinskej knižnej poličky, ktorá vyjadruje solidaritu a hodnotové ukotvenie kraja, či polička s obľúbenými knihami Antona Srholca. Zároveň župa zmodernizovala pri príležitosti 100. výročia Záhorskej knižnice v Senici detské oddelenie.

Trnavský kraj sa v roku 2025 výrazne prihlásil aj k ochrane historickej pamäti a hodnôt slobody. Vo Veľkej Mači sa začala výstavba Pamätníka slobody slova na mieste vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tieto hodnoty kraj dlhodobo zdôrazňuje aj prostredníctvom Ceny slobody Antona Srholca, ktorú v roku 2025 udelil už po siedmy raz osobnostiam, ktoré sa postavili totalitnému režimu a svojím životom obhajovali ľudskú dôstojnosť, demokraciu a právny štát.

Významným momentom roka bolo aj spoločné vyhlásenie riaditeliek a riaditeľov kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského kraja. Spoločne upozornili na ohrozenie regionálnej kultúry v dôsledku nefunkčnosti a politizácie Fondu na podporu umenia. Trnavský kraj sa k ich stanovisku jednoznačne prihlásil a verejne sa postavil na obranu transparentnosti, odbornosti a nezávislosti kultúrneho prostredia.

„Sústredili sme sa  nielen na investície do budov a infraštruktúry, ale aj na posilnenie postavenia kultúrnych inštitúcií ako moderných, otvorených a hodnotovo ukotvených verejných priestorov. Dlhodobo sa snažíme vytvárať podmienky, v ktorých kultúra nie je rukojemníkom politických nálad, ale slobodným priestorom pre tvorbu, vzdelávanie a dialóg. Výsledky uplynulého roka potvrdzujú, že tento prístup je správny a že regionálna kultúra má zmysel, ak má jasnú víziu a stabilného zriaďovateľa,“ doplnil riaditeľ Odboru kultúry TTSK Peter Kadlic.