Z minulosti, súčasnosti a budúcnosti

Trnava sa minulý víkend stala centrom Srbsko-slovenského priateľstva, ktoré pretrváva už plných päť storočí. V aule Pazmáneum, Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavsej univerzity v Trnave sa uskutočnila konferencia „Srbsko-slovenské vzťahy. Z histórie, súčasnosti a budúcnosti." Konferencie sa zúčastnili vysokí funkcionári a akademici zo Slovenska, ako aj hstorici zo Srbska a predstavitelia Srbov na Slovensku.

„Táto konferencia je druhou konferenciou, ktorá sa zaoberala srbsko-slovenskými väzbami s cieľom poukázať historické korene nášho spoločného života a priateľstva, ilustrovať naše dnešné vzájomné vzťahy a projektovať blízku budúcnosť života Srbov a Slovákov v tejto zemi – člena Európskej únie."  – povedala doktorandka Matea Bucalo a moderátor programu tohto medzinárodného stretnutia.

To, nakoľko organizátorom záležalo na uskutočnení konferencie takéhoto druhu je vidieť aj podľa toho, že úvodných príhovorov sa ujali Štefan Chudoba, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, Mária Jedličková, poverená plnením úloh splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, Lubica Ilievová, prorektorka pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov a Peter Mulík, tajomník Matice slovenskej.

Zo strany srbských oficiálnych predstaviteľov sa príhovoru ujali Dejan Hinić, tajomník Veľvyslanectva Srbskej republiky v Slovenskej republike a Stane Ribič, predseda Spolku Srbov na Slovensku. Program moderovali Martina Žáková, poverená výkonom funkcie dekanky Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce a Matea Bucalo.

„Korene spoločného života a priateľstva Srbov a Slovákov sú hlboké a trvalé. Srbi a Slováci v čase Rakúsko-uhorského cárstva boli národmi bez politického práva na vlasť. Slováci boli vystavený silnej maďarizácii a miznutiu, pokiaľ ich Srbi, ktorí tu žili bránili, spájali a pomáhali v rozvoji panslavistického hnutia. Dnes Slováci bránia Srbov od albanizácie na Kosove a Metohiji, a zasa spolu bojujú za demokratické práva malých štátov a národov vo veľkej Európe."  – vyzdvihol vo svojej práci akademik Ján Jankovič, slavista, ktorý napísal preložil desiatky kníh srbských spisovateľov a politických esejistov do slovenského jazyka.   

Historici Goran Vasin, Nebojša Kuzmanović, Sloboda Bjelica, Saša Marković a Dejan Mikavica dokázali z vedeckého pohľadu historické väzby Srbov a Slovákov, ktoré podporili rozvoj sbskej Cirkvi na Slovensku a vo Vojvodine, šíreniu liberálnych ideý, demokracie, vplyvu Jána Koniarka, Jána Bulíka a slovenských fakúlt na interkulturálny rozvoj 3500 Srbov, ktorí sa v minulosti vzdelávali v Bratislave, Komárne a Trnave.

„Tu Svetozar Miletić začal svoju politickú kariéru a aj Jovan Jovanović Zmaj na svoj básnický spôsob bojoval za práva Slovákov. Vďaka Slovákom, srbský intelektuáli mali dôležitú úlohu aj politickom živte Maďarov." – zdôraznil Pera Lastić, profesor z Budapešti a predstaviteľ srbskej komunity v Maďarsku.

Daniela Čambálová, riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave, vystúpila z poverenia predsedu Trnavského samosprávneho kraja, Tibora Mikuša, hovorila o slovensko-srbských vzťahoch a spolupráci v kontexte integrácie slovenských národov, doktor Maroš Melichárek z Košíc predstavil možnosti výskumu srbských dejín v slovenskom akademickom prostredí.

„Na Slovensku dnes oficiálne, podľa sčítania ľudu žije 698 Srbov a neoficiálne, podľa administratívnej evidencii okolo 3500 ľudí so srbským pasom. Medzi nimi je stále viac študentov, najmä z Vojvodiny, ako aj ekonomických migrantov, ktorí sem prichádzajú za prácou. Práve pracujem na projekte, ktorým chceme vedeckým spôsobom preskúmať sociálnu integráciu Srbov žijúcich na Slovensku a ich perspektívu v tejto krajine." – povedala doktorandka Matea Bucalo z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Marko Lopušina