Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, známy pod skratkou INEKO, zverejnil rebríčky najlepších základných a stredných škôl na Slovensku. V kategórii stredných odborných škôl sa na prvú priečku dostala Obchodná akadémia Kukučínova v Trnave. O tomto úspechu sme sa rozprávali s riaditeľkou školy pani Martou Bačíkovou.
Gratulujeme k tomuto veľkému úspechu, ktorý sa podaril obchodnej akadémii, pretože skončiť na prvom mieste v rebríčku INEKO je naozaj veľký úspech. Ako ste na to zareagovali, keď ste sa to dozvedeli?
Ďakujem za gratuláciu, samozrejme, že to potešilo. Aj keď, čo INEKO existuje, tak buď sme boli vždy prví alebo druhí. Čo mňa potešilo, že opäť sme sa stali školou s excelentnými výsledkami, lebo to sa naozaj stáva vždy iba jednej škole. To, že sme vždy boli na tých prvých priečkach je strašne veľký záväzok a celé roky to udržať je aj celkom niekedy namáhavé. Vy aj počítate trošku, že niekedy to nevyjde alebo to možnože aj pôjde dole. A keďže znova sme sa vyhupli hore, tak to naozaj potešilo mňa osobne, samozrejme, mojich kolegov tiež, pretože dokazuje to o ich práci nejaké hodnotenie, aj keď vieme, že každé hodnotenie má svoje aj za aj proti, takže ich určite. A takú hrdosť aj u žiakov, lebo aj to je podstatné, aby vedeli, že patria do nejakej komunity.
Veľkú úlohu v tomto úspechu, už ste to aj naznačili, zohrávajú aj pedagógovia, ktorí so študentkami a študentami pracujú. Snažíte sa ich aj nejako motivovať?
Ono je to také dlhodobé viete, že aj vízia je dlhodobý proces a takisto aj motivácia tých zamestnancov, je to trošku aj taká tá výchova tých zamestnancov. Ja čo si myslím, že je veľkým pozitívom, že ten pedagogický kolektív je stabilný, jeho priemerný vek je okolo 50 rokov, čo je vlastne najvýkonnejší a je to zabehaný kolektív, ktorý vie čo robí a ako robí a tie ciele vie dosahovať. Prvýkrát sa mi stalo na dni otvorených dverí, že rodičia sa pýtali či je stabilný kolektív, lebo toto je podľa mňa v školstve dosť viditeľné. Nedostatok učiteľov a možno aj tá fluktuácia učiteľov, že ten mladý sa tam neudrží a hľadá si lepšie uplatnenie. Toto bola výhoda. Ja keď to tak spätne bilancujem, výhodou bolo to, že som prišla v období na obchodnú akadémiu, keď bola veľká nezamestnanosť a veľký dopyt po práci. Ja som si vtedy mohla vybrať najlepší kolektív a ten kolektív ostal v škole, neodišiel. Že práve potom, že videl, že to má zmysel tam byť, lebo keď ste v takomto období, že je malá nezamestnanosť a každý pýta zamestnanca, tak samozrejme, že ten pohyb je väčší. A ja som veľké množstvo ich vyškolila, to znamená, že si porobili ďalšie vysoké školy a tým pádom je vlastne veľmi kvalitný. A tam spájate jazyk s odbornosťou a to je to, čo podľa mňa žiada tento svet.
Obchodná akadémia v Trnave je dlhodobo úspešná, či už výsledkami študentov, ale aj uplatnením absolventov na trhu práce. Aký je teda váš recept na úspech?
Ako som povedala, je to taká dlhodobá námaha alebo práca, lebo keď pracujete s ľuďmi, tak výsledky sa ukazujú až po nejakej dobe. Niekedy sa povie 2 volebné obdobia ako prezident, ale ja som až po 2 volebných obdobiach videla, že prišli výsledky, pretože najskôr musíte vedieť čo chcete, potom musíte vedieť ako to budete robiť, vytvoriť podmienky a potom začnete tých učiteľov a možno aj rodičov aj tých žiakov na tú novú víziu pripravovať a toto nedáte. Zvlášť napríklad tie podmienky, peniaze v školstve nie sú. Ja som mala možno také šťastie, že v úvode mojej kariéry riaditeľky boli ešte projekty so zahraničnými školami a ja som sa ich zúčastňovala a tam som videla kam sa máme dostať. Ale nemali sme tie podmienky materiálne. Robili sme taký projekt, volal sa Hospodársky týždeň so Švajčiarmi a Švajčiari nosili všetky počítače, kamery, tlačiarne zo Švajčiarska, lebo my sme boli v tomto slabí. Vy potom vidíte, že toto môžete napraviť, zaučíte učiteľov a potom to ide. A ide to rýchlejšie ako v tom Švajčiarsku, lebo vy ste odpozorovali to know-how a to bolo na začiatku dôležité. To je vlastne taká denno denná práca, takže on ten úspech niekedy príde. V tých začiatkoch som mala niekedy také stavy že som nechápala, že keď pracujete na plný výkon, prečo ten výsledok nepríde. Ale je to preto, lebo vymeníte myslenie, vymeníte konanie tých ľudí. Nie vždy sa vám darí zmena, lebo ľudia majú z tej zmeny obavu a možno čo je v tejto dobe také zlé, že tá zmena je príliš častá. Oni si nestihnú na tú novú situáciu ani zvyknúť a už je tu nová a to potom trošku demotivuje. Mala som to šťastie, že som tu mohla byť dlho a tým pádom sa tá vízia mohla vyvíjať a dúfam, že sa bude vyvíjať aj ďalej.
Budeme samozrejme držať palce. V každom prípade je známe, že na obchodku ku vám sa každý rok hlásia desiatky študentov a študentiek, ktoré chcú študovať na Obchodnej akadémií v Trnave. Aké možnosti štúdia ponúkate?
My máme veľmi jednoduchý študijný program, a preto sme možno aj čitateľní, lebo niekedy aj veľa môže byť málo, lebo je tam toľko možností, že sa človek nevie rozhodnúť. Tak máme len dva programy. Jeden je klasická obchodná akadémia pre deviatakov štvorročná a potom je bilingválna, ktorá je päťročná. Rozdiel medzi nimi veľký nie je. Len snáď to že v prvom ročníku naučíte toho žiaka v bilingválnom dobre hovoriť aj rozmýšľať aj písať po anglicky a potom môžete používať aj učebnice anglické alebo nemecké, pretože ešte máme dve skupiny nemeckého bilingválneho štúdia. Naučíte ich vlastne s tým jazykom robiť, ale tým pádom im dávate strašne veľa zdrojov, nie len slovenské, ale aj cudzie a tam vlastne vidíte ten progres. Lebo on ten svet predsa len ide nejakým tempom a vy to tempo môžete celkom akože mapovať tým jazykom, pretože kým si to my na Slovensku dáme, tak to môže chvíľu trvať. Čo je hlavne problém školstva, že tie zmeny sa dejú každý rok, že mi nenecháme tú zmenu, aby sme z nej videli nejaký úžitok. My máme pocit, že to musíme všetko nanovo vybudovať. Keď beriete anglické alebo rakúske knižky, tak to sú stabilné aj ekonomiky, lebo my v tej ekonomike v podstate ideme. Tam tie postupy, tie teórie, tie nejaké vízie zostávajú rovnaké, lebo oni to len obnovujú a vylepšujú, kdežto my to tak chceme, že od začiatku to chceme vybudovať, len ono to nejde stále meniť.
Koľko máte momentálne študentov a koľko môžete prijať v budúcom školskom roku?
Naša škola vždy mávala, keď som prišla, tak mala 780 žiakov. Dnes má 498. Vidíte ten veľký rozdiel, ktorý je preto, že voľakedy bolo 38 žiakov v triede. Samozrejme zmenila sa legislatíva, čo je samozrejme aj lepšie, veď 38 žiakov v triede je nátresk. A trošku sa tam odrazilo aj to, že boli roky, keď bolo žiakov málo, a aby sa ušlo aj ostatným školám, tak sa tie smerné čísla obmedzovali, takže mávali sme triedy, kde bolo 28-26 žiakov. Prijímať budeme 4 triedy, cca 118, neviem presne, ale do tej 120tky. Tak asi po tých 30, lebo už teraz populačne začínajú ročníky rásť, to znamená aby sa aj uložili tie deti, takže už dneska máme to smerné číslo na triedu 30.
Čo sa týka budúcnosti, máte nejaké vízie a plány na najbližšie roky, možno nejaké tajné sny, ktoré chcete splniť?
Akože ja keď teraz niečo poviem, tak to nie je tajomstvo, ja som v poslednom volebnom období, takže nasledujúce voľby, keď budú, tak ja sa nebudem uchádzať o miesto riaditeľky, pretože už pôjdem na dôchodok. Ale tá škola víziu má. A ja som presvedčená, že tá vízia ostane, lebo tá vízia je dobrá a samozrejme ten, čo po mne príde dá tej škole možno aj to smerovanie iné, ale toto smerovanie nie je zlé. Tá odbornosť s jazykom je v súčasnosti veľmi dobré smerovanie. Ten menlivý svet vám nezakladá, aby ste niečo staticky robili. Vy to musíte stále meniť, lebo svet ide tak exponenciálne. Exponenciálny rast nás núti každý deň rozmýšľať, že čo bude zajtra a to je také zlé tejto doby, lebo ten tlak na nás je veľmi veľký. Tá zmena nás núti, aby sme stále rozmýšľali ako pôjdeme. Oni si určite dajú ten svoj cieľ, ale ísť smerom jazyk, odbornosť a kvalita, to je podľa mňa jednoducho tá vízia ostáva, tak som to ja chcela. Ja keď som sem prišla a moja dcéra bola maturantka. Druhá bola na vysokej škole a ja som vlastne tú školu stavala ako keby pre vlastné deti, že toto tie deti potrebujú. Potrebujú viac matematiky, tak tam bola matematika, potrebujú viac jazyka, lebo prišli do firmy a museli chodiť na jazykové kurzy, tak tam bol jazyk. Potrebujú viac kritického myslenia, no tak tam musí byť kritické myslenie, lebo dneska je to naozaj potrebné. Potrebujú mäkké zručnosti, no tak musia mať mäkké zručnosti. My sa už nemôžeme držať na nejaké statické vedomosti, ktoré sú možno 30, 40 rokov staré. Musíme ísť do toho, aby oni vnímali ten svet, že je fakt menlivý. A toto vlastne robíte, vy tú víziu ako keby len napravujete. Ale aj viete, čo je vízia, kam ich chcete dostať, však sú to mladí ľudia a vy im chcete dať budúcnosť. A ste radi, keď ste tým čriepkom v tom ich živote, lebo však sú tam aj rodičia, je tam okolie, spoločnosť, je tam všetko, a že vy ich posúvate. To je taká moja méta, že keď som ťa len o centimeter posunula, tak aj tak som spokojná, lebo keď ty stretneš milióny ľudí, tak to už nie je centimeter, oni ťa všetci posúvajú, keď som ťa ja posunula, je to dobre. Takže nechcem o vízií hovoriť, akú bude mať ten môj nástupca alebo nástupkyňa, lebo to sa uvidí v tom výberovom konaní, ale ja verím tomu, že oni vedia robiť a ten kolektív je veľmi zdatný, takže on vie, čo má robiť a vie, čo je dôležité.
11.11.2024 - Článok
10.12.2013 - Článok
19.11.2024 - Článok
18.11.2024 - Článok
12.11.2024 - Článok
26.06.2019 - Článok
17.12.2013 - Článok
17.02.2024 - Článok
04.08.2022 - Článok
05.02.2024 - Článok