Diskusie k budúcej podobe politiky súdržnosti EÚ po roku 2013 prebiehali už od roku 2007. Slovenská republika sa aktívne zapájala do týchto diskusií a rovnako plánuje naďalej pristupovať k celému procesu prípravy a schvaľovania politiky súdržnosti EÚ s cieľom presadzovať národné a regionálne záujmy SR aj vo fáze rokovaní o obsahu oficiálnych dokumentov tvoriacich politiku súdržnosti EÚ na obdobie po roku 2013. Prvé legislatívne návrhy pre politiku súdržnosti EÚ po roku 2013 zverejnila Európska komisia 6. októbra 2011.Pred Slovenskou Republikou stojí náročná úloha zabezpečiť proces negociácií k návrhom legislatívnych a strategických dokumentov EÚ a SR pre politiku súdržnosti po roku 2013. Pokiaľ chce SR v tomto procese presadiť svoje pozície je nevyhnutné, aby sa nezanedbala jeho prípravná fáza na všetkých úrovniach rozhodovania.
Príprava programového obdobia po roku 2013 je i pre TTSK výzvou k tomu, aby v rámci svojej pozície vytvorilo transparentné prostredie pre efektívne a účinné riadenie a implementáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ po roku 2013 s využitím skúseností z predchádzajúcich programových období.
V novembri 2010 zverejnila Komisia prvé nápady a detaily ohľadom budúcej regionálnej politiky EÚ, ktorá začne platiť po skončení súčasného programového obdobia v roku 2013. Najdôležitejšie nápady, ktoré Komisia predstavila, sú:
Prepojenie alokáciu eurofondov s cieľmi stratégie Európa 2020, ktorými sú zvýšenie miery zamestnanosti, boj s chudobou, zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, vyššie investície do výskumu a technológií, efektívnejšie využívanie energie, či podpora čistých technológií s cieľom zníženia uhlíkových emisií.
Prizvanie členských štátov k podpisovaniu partnerských kontraktov, ktoré by mali úzko korešpondovať s Národným programom reforiem jednotlivých krajín, vyvinutých a implementovaných v súlade so stratégiou Európa 2020. Mali by sa tak stanoviť priority pre investície, alokáciu zdrojov a tiež ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť.
Zameranie sa na menší počet priorít, kde Komisia navrhuje, aby členské štáty a regióny sústredili zdroje zo štrukturálnych fondov a národných rozpočtov na malý počet tematických priorít, ktoré by mali opäť korešpondovať s cieľmi Európa 2020. Znamená to, že Slovensko, ktoré má v súčasnosti 11 operačných programov, bude musieť v budúcom období ich počet pravdepodobne znížiť. Podobný krok už avizovala aj Česká republika. Zároveň krajiny, ktorým sa ujde pomerne malý podiel zo štrukturálnych fondov budú požiadané, aby svoje programy sústredili nanajvýš na dve až tri priority.
Podmienenie vyplácania eurofondov. V tomto bode Komisia navrhuje dohodnúť sa s jednotlivými členskými štátmi na špecifických podmienkach, ktoré by sa mohli týkať zlepšenia štátnej správy, či presadzovania reforiem v národnej legislatíve- napríklad v oblasti pravidiel na trhu práce, či environmentálnych štandardov. Finálne platby by tak krajiny obdržali až po splnení týchto vopred dohodnutých podmienok. Nový systém by umožnil si takéto veci vyjasniť dopredu. Požadované inštitucionálne zmeny by sa stali súčasťou národných zmlúv medzi členskými štátmi a Komisiou."
Odmeňovanie štátov, ktoré najlepšie plnia stanovené ciele. V návrhu Komisie stojí, že určitá malá časť rozpočtu na kohéznu politiku (približne tri percentá) by sa ponechali v rezerve a neskôr by sa použili ako bonusové platby pre tie členské štáty a regióny, ktoré boli najúspešnejšie pri dosahovaní a prekonávaní svojich cieľov.
Silnejšie monitorovanie a vyhodnocovanie. Komisia sa domnieva, že na podporu prechodu k prístupu zameriavajúceho sa na výsledky je potrebné zlepšiť systém monitorovania a hodnotenia. Ideálne by podľa dokumentu boli jasné a merateľné ciele a indikátory, na ktorých sa štáty s Komisiou vopred dohodnú o budú ich používať na porovnávanie pokroku v jednotlivých krajinách.
Kombinovanie grantov s pôžičkami. Využívanie eurofondov na poskytovanie pôžičiek je vnímané ako spôsob, akým maximalizovať vplyv verejných zdrojov a podporiť finančne trvalo udržateľnejšie investície. Komisia už pritom má skúsenosti so zavedením „nástrojov finančného inžinierstva" vďaka súčasnému programovému obdobiu (2007- 2013).
Posilnenie územného rozmeru. V Lisabonskej zmluve sa píše, že Európska únia by nemala podporovať len hospodársku a sociálnu, ale aj teritoriálnu súdržnosť. To znamená, že EÚ by sa mala zamerať na to, aby bola ekonomická aktivita naprieč všetkými regiónmi vyváženejšia- a to ako v mestských, tak i vidieckych, tak i v prímorských a okrajových oblastiach. Komisia v tomto ohľade plánuje obzvlášť zamerať svoju pozornosť na mestá a ich okolie, a na zvýšenie zapojenia miestnych a regionálnych úradov do operačných programov.
Posilnenie partnerstiev. Rovnako ako v predošlom bode, aj tu plánuje Komisia zvýšiť zapojenie miestnych a regionálnych hráčov, sociálnych partnerov a občianskych organizácií do implementácie operačných programov. Zároveň plánuje podporiť šírenie miestneho rozvoja s pomocou vytvárania partnerstiev na rôznych úrovniach a medzi rôznymi aktérmi.
Tak ako v príprave na programovanie európskych fondov na obdobie rokov 2007 – 2013 mala kľúčové postavenie Lisabonská stratégia, podobne aj teraz keď sa začali prípravy na programovanie európskych fondov, má byť ústredným strategickým dokumentom „EURÓPA 2020". V marci 2010 sa predstavitelia členských krajín Európskej únie dohodli na troch hlavných cieľoch novej stratégie týkajúcich sa rastu zamestnanosti, intenzívnejšieho financovania výskumu a rozvoja a plnenia environmentálnych záväzkov EÚ.
Európska komisia v marci 2012 predstavila tzv. spoločný strategický rámec. Jeho úlohou je lepšie zadefinovať investičné priority pre budúci európsky rozpočet na roky 2014 – 2020. Okrem toho by sa mala uľahčiť koordinácia jednotlivých fondov a tým maximalizovať úžitky z investícií.
Vznik spoločného strategického rámca znamená, že vznikne jeden spoločný nástroj pre rôzne politiky EÚ, ktorý by tak mal zjednodušiť koordináciu budúcich európskych fondov. Komisia chce zároveň užšie prepojiť nový rámec s cieľmi stratégie Európa 2020.
Pre národné a regionálne orgány bude spoločný strategický rámec východisko pre uzatváranie „zmlúv o partnerstve" s Komisiou. Tieto partnerstvá budú pre členské štáty záväzné a mali by byť smerované k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020.
K zmenám v budúcom programovacom období dôjde aj v niektorých fondoch. Komisia počíta s existenciou nasledujúcich fondov: Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj, ďalej Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre námorníctvo a rybárstvo.
V kontexte plánovanej reformy rybolovu, vznikne nový nástroj pre politiku rybolovu. Ide o nový fond, ktorý nahradí existujúci Európsky fond pre rybné hospodárstvo a mnoho ďalších nástrojov.