Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok
Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Veľmi veľa a k tomu ešte veľa radosti. MŠ v Such...
Často hľadané výrazy: Dotácie | VZN | Zmluvy | Logo | Podateľňa | Rozpočet | Záverečný účet | Organizačná štruktúra
Traja žiaci nášho gymnázia ako víťazi medzinárodnej vedeckej súťaže BARS dostali výnimočnú príležitosť byť členmi vedeckej expedície do Japonska. Toto neuveriteľné dobrodružstvo sa začalo 19. marca a potrvá do 20.4.2023. Nedávno nám poslali svoje prvé zážitky z tejto čarovnej krajiny a my sme sa rozhodli, že ich budeme s vami postupne zdieľať. Veríme, že cestovateľské postrehy týchto mladých ľudí vás zaujmú rovnako ako aj nás J
"Po bez mála 24 hodinovej ceste sme sa dostali na náš prvý hotel v malej dedinke Toyota blízko takmer tridsaťtisícového mesta Mine. Napriek tomu, že sme na druhej strane sveta sú naše krajiny veľmi podobné ak sa na to pozrieme z hľadiska podnebia a flóry, kultúra je však diametrálne odlišná. Je tu slušnosťou chlípať počas jedenia polievky, ukláňať sa pri pozdravení a sú tu dva výrazy na poďakovanie, ktoré ani ľudia žijúci roky v tejto krajine nevedia rozlíšiť, takže ideme štýlom pokus-omyl. Zmena lokácie vedeckej expedície z Indie na Krajinu vychádzajúceho slnka nás prvotne potešila, no nevedeli sme čo môžeme očakávať. Napriek tomu, že cesta bola dlhá a veľa sme nenaspali, cesta nám ubehla veľmi rýchlo. Zahrali sme si biliard na obrazovke v lietadle, pozreli film, čo si vedľa nás púšťal brat-Čech, vystáli si pár hodín v rade na letisku a zrazu nás už vítala pani na hotely.
Nebo nad mestom bolo zamračené, keď sme pristávali na letisku vo Fukuoke. Podobne nejasné boli aj naše predstavy o tom, čo môžeme od tohto nového dobrodružstva čakať. Japonsko nás ihneď po prílete prekvapilo svojou ohromnou organizáciou, čo sa nám, Európanom , z počiatku javilo byť chaotické a až neskôr sme pochopili tunajší systém a spôsob zmýšľania
Bývali sme v tradičnom japonskom dome, ktorého majitelia, i keď obaja nie vyšší ako stredne urastená kosodrevina, boli nesmierne milí a prívetiví. Možno by sa mohlo zdať, že fyzicky nie najvyššia postava môže byť problémom, no v japonskom dome tomu nie je tak. S touto skutočnosťou som sa rýchlo zoznámil po tom, čo medzi mojou hlavou a nosným pilierom situovaným zhruba vo výške 180cm prebehol balistický test. Japonsko je krásna krajina a mesto Mine je taktiež veľmi pekné, len ma trocha mrzeli architektonické voľby tunajších obyvateľov po tom, čo som si počas 2hodín udrel 8 krát čelo. Výhodou bolo že zhruba po 14 krát to už vôbec nebolo cítiť a teda sa dá povedať že som sa zaobišiel bez akej takej ujmmmmmmmmmmmmmmmmmmy. Počas prvého týždňa sme sa sústredili najmä na prefektúru Yamaguchi, kde sme sa presúvali po rôznych paleontologických a geologických lokalitách a nachádzali rôzne fosílie. To bola však tá ľahká časť. Pravým nepriateľom a to špecificky pre nášho kapitána - Mareka, prezývaného taktiež mašiku, boli paličky. Veľmi sa teším na to, čo nám ešte zvyšok mesiaca prinesie.
Samozrejme udialo sa toho počas prvého týždňa omnoho viac, boli sme v rôznych múzeách, v nádherných vápencových jaskyniach, boli sme na vykopávkach a mali stretnutie s miestnymi obyvateľmi a profesormi, no žiaľ ma tlačí dĺžka správy a moje básnické črevo zavarené od japonskej stravy takže to týmto ukončím."
