Doména trnava-vuc.sk je oficiálna. Toto je oficiálna webová stránka Trnavského samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu trnava-vuc.sk.
Táto stránka je zabezpečená
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku.
Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Traja žiaci nášho gymnázia ako víťazi medzinárodnej vedeckej súťaže BARS dostali výnimočnú príležitosť byť členmi vedeckej expedície do Japonska. Toto neuveriteľné dobrodružstvo sa začalo 19. marca a potrvá do 20.4.2023. Nedávno nám poslali svoje prvé zážitky z tejto čarovnej krajiny a my sme sa rozhodli, že ich budeme s vami postupne zdieľať. Veríme, že cestovateľské postrehy týchto mladých ľudí vás zaujmú rovnako ako aj nás J
"Po bez mála 24 hodinovej ceste sme sa dostali na náš prvý hotel v malej dedinke Toyota blízko takmer tridsaťtisícového mesta Mine. Napriek tomu, že sme na druhej strane sveta sú naše krajiny veľmi podobné ak sa na to pozrieme z hľadiska podnebia a flóry, kultúra je však diametrálne odlišná. Je tu slušnosťou chlípať počas jedenia polievky, ukláňať sa pri pozdravení a sú tu dva výrazy na poďakovanie, ktoré ani ľudia žijúci roky v tejto krajine nevedia rozlíšiť, takže ideme štýlom pokus-omyl. Zmena lokácie vedeckej expedície z Indie na Krajinu vychádzajúceho slnka nás prvotne potešila, no nevedeli sme čo môžeme očakávať. Napriek tomu, že cesta bola dlhá a veľa sme nenaspali, cesta nám ubehla veľmi rýchlo. Zahrali sme si biliard na obrazovke v lietadle, pozreli film, čo si vedľa nás púšťal brat-Čech, vystáli si pár hodín v rade na letisku a zrazu nás už vítala pani na hotely.
Nebo nad mestom bolo zamračené, keď sme pristávali na letisku vo Fukuoke. Podobne nejasné boli aj naše predstavy o tom, čo môžeme od tohto nového dobrodružstva čakať. Japonsko nás ihneď po prílete prekvapilo svojou ohromnou organizáciou, čo sa nám, Európanom , z počiatku javilo byť chaotické a až neskôr sme pochopili tunajší systém a spôsob zmýšľania
Bývali sme v tradičnom japonskom dome, ktorého majitelia, i keď obaja nie vyšší ako stredne urastená kosodrevina, boli nesmierne milí a prívetiví. Možno by sa mohlo zdať, že fyzicky nie najvyššia postava môže byť problémom, no v japonskom dome tomu nie je tak. S touto skutočnosťou som sa rýchlo zoznámil po tom, čo medzi mojou hlavou a nosným pilierom situovaným zhruba vo výške 180cm prebehol balistický test. Japonsko je krásna krajina a mesto Mine je taktiež veľmi pekné, len ma trocha mrzeli architektonické voľby tunajších obyvateľov po tom, čo som si počas 2hodín udrel 8 krát čelo. Výhodou bolo že zhruba po 14 krát to už vôbec nebolo cítiť a teda sa dá povedať že som sa zaobišiel bez akej takej ujmmmmmmmmmmmmmmmmmmy. Počas prvého týždňa sme sa sústredili najmä na prefektúru Yamaguchi, kde sme sa presúvali po rôznych paleontologických a geologických lokalitách a nachádzali rôzne fosílie. To bola však tá ľahká časť. Pravým nepriateľom a to špecificky pre nášho kapitána - Mareka, prezývaného taktiež mašiku, boli paličky. Veľmi sa teším na to, čo nám ešte zvyšok mesiaca prinesie.
Samozrejme udialo sa toho počas prvého týždňa omnoho viac, boli sme v rôznych múzeách, v nádherných vápencových jaskyniach, boli sme na vykopávkach a mali stretnutie s miestnymi obyvateľmi a profesormi, no žiaľ ma tlačí dĺžka správy a moje básnické črevo zavarené od japonskej stravy takže to týmto ukončím."
