Obec Kráľov Brod vznikla novším osídlením poddaných z okolitých dedín na majeri panstva Šaľa, nachádzajúcom sa v chotári Tešedíkova v rokoch 1785-87. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1252. V oficiálnych kráľovských dokumentoch sa objavila v roku 1334.
Starosta obce Pavel Racsko vysvetľuje názov obce.
- Svoj názov Kráľov Brod (Királyrév) dostala obec podľa kroník vďaka tamojšieho brodu na Čiernej vode. Na okolí je viacero obcí s menom Brod, takže sa hovorí, že sme dostali názov po návšteve kráľa, ale to je možné zaradiť len medzi ľudové povesti.
Aký je pomer maďarskej a slovenskej národnosti?
- Približne 87 percent je maďarskej národnosti, zvyšok sú Slováci. K obci sú administratívne pričlenené miestne časti Slovenské Pole a Máčonáš, obe časti sú od nás vzdialené asi tri kilometre. Obyvatelia slovenskej národnosti bývajú hlavne v časti Slovenské pole, tí sem prišli na začiatku 20. storočia. Pôvodných obyvateľov a ich potomkov už je tu pomerne málo, mladá generácia sa sťahuje preč. Napriek tomu v obecnom časopise je každý článok v maďarčine a v slovenčine.
Bolesťou menších obcí je infraštruktúra.
- U nás to tak nie je. Všetko je kompletne vybudované, plyn, vodovod, kanalizácia. Máme vybudované ihrisko s umelou trávou a osvetlením, detské ihrisko. Momentálne prostredníctvom občianskeho združenia Miestna akčná skupina Stará Čierna voda, ktorého sme členom, podávame projekt na prvú etapu rekonštrukcie chodníkov. Dokončili sme kultúrny dom, opravili kostol, školu, škôlku. Bolesťou je kamiónová doprava, ktorá našu obec nemá ako obísť. Cez obec ide medzinárodná trasa a doprava sa podpisuje na stave ciest a domov.
Občania určite nie sú nadšení.
- Sťažujú sa a ja ich chápem, sám bývam pri hlavnej ceste. Spísali sme aj petíciu, ktorú sme podali na Trnavský samosprávny kraj. Problémom je ale nedostatok financií. Takže na opravu ciest si musíme počkať, ani to však nevyrieši kamiónovú dopravu. Situáciu by mohla vyriešiť stavba rýchlostnej cesty, sám však neverím, že by bola v dohľadnej dobe postavená. Rovnaký problém majú okolité obce, Matúškovo. Dolné Saliby, Trstice až po Medveďov.
Čo vás najviac trápi?
- Slabý prírastok obyvateľstva. V roku 2011 sme mali podľa sčítania 1156 obyvateľov, ale detí v škole máme iba 19. To je na takýto počet obyvateľov veľmi málo.
Aké sú možnosti zamestnať sa v obci?
- Je tu poľnohospodárska firma Agrostaar, ktorá zamestnáva 64 ľudí. Majú rastlinnú a živočišnú výrobu, dokončujú bioplynovú stanicu. Inak však ľudia musia chodiť pracovať do okolia, najviac do galantského Samsungu. Kto chce, prácu si nájde. Bez práce je iba okolo 60 ľudí.
Družobnou obcou je Nagynyárad. Prečo ste si vybrali práve túto dedinu?
- Nejestvuje tu jazyková bariéra a okrem toho v tejto obci žijú pôvodní obyvatelia našej obce, ktorí tam boli vysídlení v rokoch 1947 – 48 v rámci Benešových dekrétov. Tí ľudia ani nevedeli prečo sa tak stalo a prečo ich odsunuli. Boli to jednoduchí ľudia. Mnohí dodnes majú nevybalené veci vo veľkých drevených kufroch, ktoré im povolili zobrať. Verili, že sa raz vrátia. Bola to pre nich veľká trauma. Ani na domoch nič nerobili, pretože im nepatrili, aj z tých vyhnali zase Nemcov. Naša generácia musí vyvinúť maximálne úsilie, aby podobné tragédie sa nezopakovali.
Zhováral sa Ivan Krajčovič
