Cesta k spisovnej slovenčine

Publikované: 26.06.2023 | Naposledy aktualizované 26.06.2023

V júli si budeme pripomínať 180. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny, ktorá sa udiala na fare v Hlbokom. Prijatie jednotnej formy spisovného jazyka bolo nevyhnutným a potrebným krokom Slovákov na ceste k modernému národu, ktorý sa dožadoval naplnenia svojich historických práv na sebaurčenie. Cesta to nebola jednoduchá a o tom sa presvedčili aj prváci Obchodnej akadémie bilingválneho odboru v anglickom jazyku. V rámci dejepisu pripravili pre svojich spolužiakov otvorenú hodinu, počas ktorej im priblížili túto vážnu tému dramatizačnými metódami zážitkovej pedagogiky. 

V dnešnej dobe nielen tínedžeri čelia extrémnemu množstvu ľahko dostupných informácií na internete. Ako teda motivovať žiakov k tomu, aby sa učili pre nich tak „nepotrebný“ predmet akým sa javí dejepis? Ako naplniť jeho hlavnú edukačnú funkciu? Tou je kultivovanie historického vedomia žiakova uchovávanie historickej pamäti v zmysle odovzdávania historických skúseností či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Overenou cestou je rozvíjanie estetického cítenia a sociálnych zručností žiakov pomocou priamej skúsenosti s hraním divadla, kedy si účastníci prehlbujú svoje zážitky. Zážitkom nemusí byť len samotné predvedenie scénky či divadla, ale tiež napísanie scenára, nácvik rolí a tímová spolupráca pri samotnej realizácii. 

Popri učebnicových faktoch o slovenskom národnom obrodení si žiaci prečítali básne, listy, články a potom sa pri vzájomnej skupinovej diskusii snažili vcítiť do života spoločnosti 19. storočia vrátane osudov významných osobností, ktoré zasvätili svoj život práci v prospech národa. Vytvárali scénky, ktoré prezentovali zápas o podobu slovenčiny od bernolákovcov po štúrovcov. Pred tabuľou sa vystriedali významní národní buditelia so svojimi jazykovednými a politickými názormi, zazneli výzvy k boju za slobodu, ale aj romantické vyznania lásky.  Nielen samotní aktéri, ale aj diváci boli vtiahnutí do simulácie udalostí, ktoré sa odohrali na bratislavskom lýceu alebo seminári, na fare v Borskom Mikuláši, v Hlbokom, na doskách ochotníckeho divadla v Sobotišti, na uhorskom sneme. Tak ako býva zvykom v našej spoločnosti, všetko vtipne komentované obyčajným človekom valcovaným problémami doby.  

Podľa odborníkov dramatizácia vytvára účastníkom zážitky, s ktorými následne počas reflexie pracujú. Situácie, ktoré prežili, sa im stávajú návodom ako sa v podobných prípadoch zachovať aj v bežnom živote. Aj obchodkári tak „naozaj“ prežívali kľúčové udalosti tejto významnej etapy našich národných dejín. Podujatie tak naplnilo primárny cieľ dramatizačných metód  - dokresľovať a štrukturalizovať hodnotovú orientáciu žiaka. Uvedomili si, že kodifikácia spisovnej slovenčiny a boj za národné práva v meruôsmych rokoch zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. 

Prečítajte si tiež